Turčianska Štiavnička je môj obľúbený cieľ. Cesty s minimálnou (skoro žiadnou) premávkou uprostred lesov sú dokonalým prostredím pre relax na bicykli. Nechcel som moc naťahovať kilometre a unaviť sa už ráno, preto som časť cesty absolvoval vlakom. Pár minút pred ôsmou nastupujem v Bzinách do vlaku a okolo pol deviatej vystupujem v Kraľovanoch. Cesta ma vyšla 2.12€ aj s lístkom na bicykel.  O 08:50 vyrážam z Kraľovian a cez Šútovo (09:00), Trusalovú (09:08), Turany (09:12) šliapem až na pumpu v Sučanoch (09:20). Po malom obede v podobe bagety som vyrazil (09:30) v smere Turčianska Štiavnička (09:40). V obci sa okrem iného nachádzajú : renesančný zámok, arborétum, anglický park, jazierka, rodný dom Jána Kostru, serpentíny, … Tu je niekoľko fotiek :

Na poslednej fotke je vidieť lavičky s altánkom a cestu. Za altánkom je chodník, ktorý vedie na serpentíny. Tie budú predmetom ďalšieho článku. Cesta vpravo vedie do Sklabinského Podzámku a Sklabine. Po nej som sa vydal (10:35) k hradu Sklabiňa. Zachvíľu som bol v Sklabinskom Podzámku (10:45).Na križovatke som dobočil doprava a pokračoval hore kopcom. Na vrchole kopca odbočuje jedna poľná cesta vpravo.  Tá vedie k hradu.

V čase mojej návštevy končil nejaký festival (vyzeralo to ako heavy-metalové kladivá, rockový záber, alebo niečo podobné), tak som sa po hrade moc netúlal. Poobzeral som z vonku, oddýchol a pomaly sa pratal preč (11:15).

Znova som sa cez Sklabinský Podzámok vrátil do Turčianskej Štiavničky (11:27). Tú som celú prešiel a na konci dediny odbočil doprava – smer Podhradie (11:43).  V Podhradí mali všelijaké staršie veci celkom pekne naaranžované do jedného celku.

Cez Konské (12:15) som prešiel na kopec nad Nolčovom (12:20). Odtiaľto (okrem povinnej zástavky pod priehradným múrom Krpeľanskej priehrady) som cez Krpeľany (12:30), Rojkov (12:40) na Šútovo (12:45). Poobzeral som vodu a pokračoval cez Kraľovany (13:10), Párnicu (13:30), Istebné (13:40) a Veličnú (13:45) do Dolného Kubína (14:00). Poflákal som sa po meste pokračoval domov.

Mapa cesty Kraľovany – Sučany – Sklabiňa – Krpeľany – Dolný Kubín

Stiahnuť GPX súbor trasy

Pár slov na koniec

Celú trasu si môžete pozrieť na mapách Google. Dĺžka trasy je 65km a vedie cez nasledujúce obce alebo mestá : Kraľovany, Krpeľany, Turany, Sučany, Turčianska Štiavnička, Sklabinské Podhradie, Turčianska Štiavnička, Podhradie, Konské, Nolčovo, Krpeľany, Rojkov, Kraľovany, Párnica, Istebné, Veličná, Dolný Kubín. Na cestách som bol od 08:50 do 14:00.

Akým terénom vedie cesta?

Okrem úseku okolo hradu Sklabiňa (poľná kamenistá cesta) sú cesty asfaltové, veľmi dobrej kvality.

Hustota premávky?

Úseky Kraľovany – Sučany (E50/18), Rojkov – Kraľovany (E50/18) a Kraľovany – Dolný Kubín (70) sú cestami I. triedy s hustou premávkou. Ja som šiel vždy v opačnom smere, ako prebiehalo sťahovanie národov. Preto nebola premávka až taká hustá. Zvyšok trasy sú bočné cesty, tam sa autá zjavili len kde tu.

Kam sa chystám nabudúce?

Tentoraz už so zimnými gumami na bicykli navštívim okolité kopce. A možno aj kúsok ďalej.

Na fotke je časť priehradného múru krpelianskej priehrady. Spolu so Šútovom je to moja obvyklé oddychové miesto.

Lukáš

Na úvod celého článku začnem fotkou ovečiek z Osádky. Je to jediná fotka, ktorú som spravil počas druhého pokusu o návštevu hradu Likava.

Od mojej poslednej návštevy hradu Likava už ubehlo niekoľko rokov a preto som sa chcel ísť na hrad pozrieť znova. To, že sa to stane pomaly nekonečným príbehom som však netušil. Prvý krát som návštevu hradu naplánoval vo výlete do Vlkolínca. Lenže som sa prepočítal, vybehnúť do Vlkolínca nebolo len tak . Pri prechádzaní cez Likavku som si na hrad už netrúfal. O pár týždňov neskôr (konkrétne to bol utorok) v práci nemala ísť elektrina. Voľno. Znova sa vyberám na hrad Likava cez Osádku a Lúčky. Už počas cesty som mal pocit, že niečo na bicykli je divné. Až kým som tesne pred vrcholom od Osádky neroztrhol retiazku na bicykli. Tak som sa spustil späť do Kubína  a bolo po výlete. Podarí sa to už na tretí krát?

Podľa predpovede meteorológov malo byť celý víkend (06. – 07. 08. 2011) rozumné počasie.  Sobotu a nedeľu som už naplánoval, ale čo s piatkom? Hrad Likava nie je ďaleko od Kubína, tak prečo to znova neskúsiť? Najprv som musel vyriešiť pracovné povinnosti. Tak som vstal o 04:30 ráno, zbehol do roboty, kde som poctivo od 05:00 do 12:00 pracoval. Okolo 12:15 som zmizol a cez Záskalie, Dolný Kubín a Vyšný Kubín (12:35) šliapem hore na Brestovú (13:02). Odtiaľ sa už spustím dole na Ružomberok a za chvíľu som v Likavke (13:13).

Hrad je na kopci, po ľavej strane cesty v smere na Ružomberok. Sú rôzne možnosti, ako sa tam dostať. Ja som vošiel do dediny a podľa šípok som sa dostal na veľmi dobrú asfaltovo – štrkovú cestu. Kúsok pred hradom je síce rozbitá od zvážania dreva, ale ani s mojim bicyklom som nemal problém. A tak som asi za 15min na hrade (Mne to strašne dlho trvá, lebo ja sa furt musím zabávať s fotením). Pre informáciu, vstupné na hrad je 1€ a ďalšie 1€ za foťák.

Oproti mojej posledne návšteve bola na hrade jedna veľká zmena. Bola sprístupnená budova na začiatku hradu. Sú tam rôzne plagáty a informácie o hrade, nejaké lavičky a mučiace nástroje.

To bolo niekoľko záberov z vnútra. Hrad som poobzeral a pomaly sa začal pratať preč. Bolo 13:52 keď som odchádzal. Ďalším plánom bol vysielač na neďalekom kopci Mnich. Spustil som sa teda od hradu dole do dediny a pomaly blúdil k nejakým potravinám. Kúpil som vodu, niečo na zahryznutie a pokračoval smerom k vysielaču.

Tu sa však začali stretať dve veci, ktoré ma nakoniec presvedčili vybodnúť sa na vysielač a ísť ďalej. Po prvé, to boli oblaky. Začali sa kopiť všelijaké mraky a nevyzeralo to moc dobre. Druhou vecou bola cesta na vysielač. Bola to len nejaké poľná, vodou vymytá cesta.  V praxi by to znamenalo, že dohora by som bicykel len tlačil a dole by som sa nespustil. A k tomu tie mraky… Tak som to nechal tak a šiel ďalej. Však nabudúce ho tam vytlačím.

Od potravín v Likavke (14:12) som pokračoval smerom na Martinček. V Lúčkach som videl smerovú tabuľu na Martinček, takže stratiť by ste sa nemali. Na fotke je centrum Likavky a obecný úrad. V rekonštrukcii majú prsty fondy európskej únie.

Stúpanie za Likavkou, v smere na Martinček. V diaľke je pravotočivá zákruta, za ktorou sa už objaví Martinček. Tam som bol 14:25.

Až pri prezeraní fotiek som si uvedomil, že v Martinčeku som nespravil žiadnu fotku. Hlavná cesta sa kľukatí celým Martinčekom až na koniec dediny. Pri bytovkách sa točí doprava, rovno pokračuje len  poľná cesta. Tá je dôležitá, lebo ide až do Liskovej.

Fotené zo spínanej poľnej cesty do Liskovej. Predo mnou je už samotná dedina. Napravo hore vidno oblaky, ktoré ma strašili od Likavky.

Vošiel som do Liskovej (14:44) a objavil sa v strede dediny pri kultúrnom dome. Cesta napravo a rovno ma nezaujímali, tie smerovali do Ružomberka. Odbočil som teda doľava a pokračoval na Liptovskú Teplú. Cestou som oddychoval pri svätom za Liskovou (14:51).

Nasledovala obvyklá návšteva vodopádu v Lúčkach (15:13 – 15:35). Tentoraz tam nejaký srandisti skákali do vody, tak som sa dlhšie zabával fotením. V blízkej budúcnosti by som chcel spraviť nejaké animované obrázky, snáď bude aj článok.

Cesta z Lúčok v smere na Osádku je už klasikou. Počas šliapania na Osádku som znova stál pri nejakom svätom za dedinou (16:05). Ešte malá poznámka k premávke. Až po Lúčky išlo dosť áut, ale všetky končili pri kúpeľoch. Od Lúčok do Osádky by sa autá dali spočítať aj na prstoch rúk.

Kúsok pred vrcholom stúpania na Osádku (16:10) som trocha oddýchol, napil sa vody a pokračoval k vrcholu (16:20). Cesta vľavo ide do Osádky, vpravo k chatkám.

Z  Osádky som pokračoval smerom na Pokryváč. Ovečky boli znova pod stromom. Asi sa báli oblakov (rovnako ako ja).

Vyšliapal som hore na kopec (16:35) a znova fotil. Tie mraky vyzerali dosť hrozivo (aj keď nakoniec zmizli a nič sa nedialo). Odtiaľto už nasledoval len zjazd cez Pokryváč (16:40), Pucov (16:45), Medzibrodie (16:55) do Bzin (17:05).

Mapa cesty Dolný Kubín – Likavka – Lúčky – Bziny

Stiahnuť GPX súbor trasy

Pár slov na koniec

Celú trasu si môžete pozrieť na mapách Google. Dĺžka trasy je 55km a vedie cez nasledujúce obce a mestá : Dolný Kubín, Vyšný Kubín, Likavka, Martinček, Liptovská Teplá, Lúčky, Osádka, Pokryváč, Pucov, Medzibrodie a Bziny. Na cestách som bol od 12:15 do 17:05.

Akým terénom vedie trasa?

V úseku Martinček – Lisková je poľná cesta. Zvyšok trasy vedie po asfaltových cestách rôznej kvality.

Hustota premávky?

V úseku Dolný Kubín – Likavka som šiel po ceste č. E77/59, čo je jedným z ťahov na Poľsko, respektíve juh a východ Slovenska. Tu treba počítať s vyššou hustotou premávky. Pretože v piatok všetci idú domov, hustejšie to bolo v smere do Poľska . V úseku Liptovská Teplá – Lúčky bolo tiež trochu viacej áut. Zvyšok cesty je po bočných cestách s nízkou premávkou a tam sa autá objavili len občas.

Kam sa chystám nabudúce?

Tentoraz by som chcel zavítať na Turiec.

Lukáš

(trasu som prešiel 05.08.2011, článok som napísal 22.08.2011)

Pomaly, ale isto sa snažím preskúmať bicyklom dostupné okolie Dolného Kubína. Predchádzajúci výlet bol v okolí Liptovskej Mary a preto sa tentoraz presúvam bližšie k Ružomberku.  O 08:00 vychádzam zo Bzin, pokračujem na Medzibrodie (08:09), Pucov (08:20) a za odbočkou na Pokryváč (08:30) robím prvú malú pauzu.

Cesta, ktorou som prišiel. Zatiaľ čo Bziny boli utopené v hmle, Pucov už bol čistý. Oproti minulému výjazdu (pekne v nižších polohách, hmla hore) bolo presne opačné počasie. V nižších polohách hmla a zima, vyššie pekne a teplo.

Touto cestou pokračujem ďalej a najbližšie ma čaká obec Pokryváč. V pozadí vpravo vidieť vrchol Choča. Znova som sa vybral na Lúčky, pretože mám túto trasu rád. Oproti Brestovej je tu kľud a minimum áut. Cestou ich stretnem len niekoľko. Dalo by sa ísť aj na Malatinnú, ale v tomto prípade by to bola obkľuka. A samozrejme aj veľké stúpanie. Ďalšou možnosťou je ísť na Jasenovú, ale to až niekedy v budúcnosti.

Nechcel som cestou fotografovať, pretože v poslednom článku bolo fotiek dosť. Jedinú fotku som spravil kúsok pod vrcholom (09:00) medzi Pokrývačom a Osádkou. V poslednom výlete to tu bolo zahalené v hmle a tak prinášam jednu slnečnú fotku z týchto končín. Ešte minútu šliapem do pedálov a už sa spúšťam dole kopcom na Osádku. Tam odbočujem (09:10) doprava na Lúčky a znova šliapem až na vrchol stúpania (09:30). Znova sa spúšťam a prechádzam cez Lúčky (09:40) až do Liptovskej Teplej (09:45). Odbočujem doprava na Ružomberok.

Za chvíľu som pri odbočke na Turík (tabuľa je ukrytá v tieni pod stromom), odkiaľ je to do samotnej obce len 1 kilometer. Cesta rovno pokračuje do Liskovej a končí v Ružomberku. Po nej pôjdem, keď sa vrátim z Turíka.

A zachvíľu som v Turíku (09:50). Turík neleží na žiadnej spojnici miest alebo dedín, takže je tu minimum áut.

Toto je prvé zaujímavejšie miesto Turíka. Je to bývalá sýpka, prerobená na privát. Za ňou vykúka skala aj s malým jazierkom.

Jazierko aj s rybami za sýpkou. Mihotali sa tam rôzne ryby.

Od jazierka som sa vrátil znova pred sýpku a spravil fotku. Predo mnou je cesta, ktorou budem pokračovať. Napravo je pravdepodobne kaštieľ pánov Turanských.

A toto už je koniec Turíka. Vpravo pokračuje cesta k jazierku – Mónikovej priehrade. Cesta sa postupne mení – raz je to pekná asfaltka, niekedy špinavá zvážnica, kúsok pred jazierkom len štrkom vysypaná a utlačená. Veď posúďte sami z nasledujúcich fotografií.

Táto cesta je len skratkou pre lesníkov, ktorí ňou ťahajú drevo. Asfaltová cesta je za mnou a oblúkom vpravo obchádza tento sklad dreva a smeruje hore (Extrémnejší cyklisti si to môžu struhnúť aj priamo).

Tentoraz krajší úsek cesty. Po celý čas sa cesta kľukatí údolím s nádhernou prírodnou scenériou.

A finálny úsek k jazierku. Kamenistá, ale utlačená cesta. Tu som už radšej z bicykla zosadol a tlačil.

A toto je už samotné jazierko (10:30). Mónikova priehrada. Pôvodne som mal v pláne, že si tu spravím veľkú prestávku a porobím fotky okolia. Ale príroda bola proti, najmä ovädy. Prišiel som tam a už ma prenasledovali dva. Podarilo sa mi však zneškodniť 3, pričom už lietali okolo mňa 4.  No bolo ich tam na mraky.

Ešte jeden bočný záber a utekám. Zobral som všetko čo som mal a zdrhol. No nedalo sa to tam vydržať.  Chcel som tu spraviť väčšiu pauzu, ale nebolo to možné. Tak sa spúšťam späť do Turíka a znova k jazierku pri sýpke (10:43). Tu som sa v kľude najedol, poobzeral, spravil nejakú fotku, proste oddýchol. Odtiaľto (11:00) už pokračujem do Ružomberka. Najprv som zbehol do Hypernovy, kúpil vodu, niečo na jedenia a pokračujem popri potoku – smer Vlkolínec.

Touto cestou som prišiel. Predo mnou je okraj Ružomberka a jeho miestna časť Kosovo.

Po chvíli sa dostávam takú poľnejšiu cestu so zvyškami asfaltu. Čo už bolo na tabuli neviem. Fotku som zmazal a nemôžem sa k tomu na Google dopracovať.

Asfalt mizol, občas sa objavoval, ale ináč bola cesta vo veľmi dobrom stave.

Cestou sa zjavil aj nejaký kríž. Cesta stúpala a rôzne sa vlnila lesom. Stále sa menila z asfaltovej na štrkovú a opačne.

Až som nakoniec prišiel ku Krkavej skale. Je vysoká 22 metrov. Znova som nemal obuv na to, aby som sa túlal tak vysokou trávou.

Kaplnka pri Krkavej skale.

Cesta vedie popod vrchol Hýrová s nadmorskou výškou 1099 metrov.

Znova pohľad späť – na Ružomberok. V týchto nadmorských výškach som už začal byť nervózny. Stále som šliapal do kopca a vrchol nie a nie prísť.

Nervózny, zničený a vyčerpaný som sa konečne dostal do Vlkolínca (12:30). Medzi stromami sa už črtali obrysy kostola vo Vlkolínci.

Ako prvé sa napravo objavil cintorín.

Bábky v oknách drevenice.

Samotný Vlkolínec – hlavná ulica. Z Vlkolínca som nemal dobrý pocit. Vojdete do centra a čo tam uvidíte? Okrem dreveníc budete obchádzať autá, vyhýbať sa prechádzajúcim autám. V dvoroch sú namiesto kočov znova len autá. Vyzerá to otrasne (Ja som fotil tak, aby som tam tie autá nemal).

Znova vo Vlkolínci, tentoraz o trochu nižšie. V dvore bolo zaparkované znova auto, tak som to odfotil trochu z uhla, aby ho nebolo vidieť.

Pod Vlkolíncom (13:00). Keď som odchádzal z Vlkolínca, mal som z toho celého divný pocit. Keď sa pozriete na poslednú fotku, vpravo uvidíte vyrezávané sochy. Vľavo znova auto. Ak by som mal niekomu doporučiť ľudovú architektúru, tak Zuberec alebo Pribylinu.

Z Vlkolínca som zbehol dole a poprepletal sa rôznymi cestičkami späť do Ružomberka. Kúpil som vodu a pokračoval po hlavnej ceste smerom na Likavku. Táto fotka vznikla na kopci medzi Ružomberkom a Likavkou (14:00). V pozadí na kopci je hrad Likava.

Trochu priblížené. Na dnes som sa už flákal dosť a tak som hrad nenavštívil. Nechal som si ho ako ďalší cieľ do budúcnosti.

Za likavkou sa skrýva jeden pomník. Konkrétne za značkou 57 kilometra (v smere na Dolný Kubín, 14:25) je odbočka doprava. Dá sa tam vojsť len pár metrov, potom je už zákaz zjazdu. Pár metrov za značkou, v stromoch naľavo je ukrytý. Čomu je venovaný si môžete pozrieť na obrázku nižšie.

Cestu vedúcu ďalej som neskúmal. Oddýchol som si a pokračoval ďalej na Dolný Kubín.

Predposlednú fotku som spravil pod Valaskou Dubovou (14:30). Prechádzam radšej cez dedinu, ako priamo po ceste. Je tam väčší kľud.

Posledná fotka je z vrcholu stúpania medzi Ružomberkom a Dolným Kubínom (14:58). V pozadí už svietia paneláky Dolného Kubína (15:05). Doma som bol o 15:25.

Mapa cesty Bziny – Turík – Vlkolínec – Valaská Dubová – Bziny

Stiahnuť GPX súbor trasy

Pár slov na koniec

Celú trasu si môžete pozrieť na mapách Google. Dĺžka trasy je 79km a prechádza cez nasledujúce obce a mestá : Bziny, Medzibrodie, Pucov, Pokryváč, Osádka, Lúčky, Liptovská Teplá, Turík, Lisková, Ružomberok, Vlkolínec, Biely Potok, Ružomberok, Likavka, Valaská Dubová, Vyšný Kubín, Dolný Kubín, Mokraď a Bziny.

Akým terénom vedie trasa?

Celá trasa vedie okrem dvoch úsekov po asfaltových cestách. Úsek Turík – Mónikova priehrada je z časti po utlačenom kamení/štrku, úsek Ružomberok – Vlkolínec vedie občas po štrkovej ceste.

Kam sa chystám nabudúce?

Pravdepodobne Turiec, hrad Sklabiňa a Turčianska Štiavnička. Druhou možnosťou je vysielač na kopci Mnich, okolie Likavky a hrad Likava.

Fotka na záver je z Turíka, jazierko za sýpkou. Tentoraz som foťák podkladal kameňmi, aby som ho nasmeroval správnym smerom. Jazdu som spravil 17.07.2011. Dva týždne mi trvalo, kým som sa dokopal k tomuto článku.

Lukáš

Zápisok z bicyklového výletu na Liptov.

(Informácia pre Vás : Kilometrické údaje a podrobnosti o trase sú na konci článku.) Na Liptovskej Mare som v tomto roku už bol. Bolo 22. apríla, krásne slnečné počasie. Vtedy som však prišiel k Liptovskej Mare, spravil “jééééj” a išiel domov. Tentoraz som to spravil trochu ináč. Každý výlet z Oravy na Liptov začína prejdením cez kopec. Buď na Ružomberok, Lúčky, alebo Malatinú. Ja som sa znova rozhodol prejsť cez Lúčky. Síce je to cez Malatinú bližšie, ale stratíte čas šliapaním do kopca. A tých kopcov som mal po ceste dosť. Takže začínam 7:10 Bziny a pokračujem smerom na Medzibrodie (07:17), Pucov, Pokryváč(07:30) a robím prvú fotografickú pauzu na kopci medzi Pokrývačom a Osádkou (08:00).

Oproti Bzinám som vyššie o 250m. Na nasledujúcej fotke vidíte, že som sa vlastne dostal do hmly, ktorá sa držala už len vyššie. Cesta smeruje do Osádky, za mnou pod kopcom je Pokryváč.

Celú cestu na kopec sa striedala hmla so slnkom. Chlad s teplo. Hore na kopci už bolo len chladno a hmla. Pokračujem cestou a zachviľu som na najvyššom bode. Odtiaľ nasleduje zjazd do križovatky pod Osádkou, položenej o 120 metrov nižšie.

Počas zjazdu som chvíľu postál a nechal oddýchnuť brzdy bicykla.  Dole je Osádka. V pozadí si všimnite väčšiu, lesknúcu sa strechu. To je miestne družstvo. Napravo od neho je cesta, ktorou pôjdem. Cesta naľavo od družstva vedie do Malatinej.

Ďalšiu fotografiu robím pri spomínanom družstve (08:15). Kúsok za ním končí aj obec Osádka. Hmla už mizne, v pozadí vidno aj vrch Choč. Dole pod Osádkou som bol vo výške okolo 600 m. n. m. Aktuálne som na 700 m. n. m. a na vrchol zostáva ešte 100 metrov. Takže šliapem ďalej.

A som hore (08:30). Vrchol stúpania je zároveň hranicou okresov Ružomberok a Dolný Kubín. Odtiaľto nasleduje zjazd do Lúčok. Znova klesnem o nejakých 200m nadmorskej výšky nižšie.

Kúsok za vrcholom som postál a spravil fotografiu Choča. Odtiaľto som sa spustil a už len šiel a šiel do Lúčok (08:45). Začal ma však chytať hlad a tak som postál v miestnych potravinách, kúpil rožky a jogurt. Raňajky už boli, takže som si doprial desiatu.  Pokračujem cez Liptovskú Teplú (09:12) do Bešeňovej (09:17). Tu mi zase pre zmenu začala dochádzať voda. Znova stojím v potravinách a kupujem vodu. Odtiaľto už bez problémov pokračujem na Vlašky a zastavujem asi 1.5km od priehradného múru Liptovskej Mary, nad nádržou Bešeňová (09:36).

Vpravo je priehradný múr aj s oblúkmi železničnej trate č. 120 (Tá bola kvôli výstavbe priehrady presunutá. Je nová trasa sa točí pri Bešeňovej do písmena S. Niekedy v budúcnosti prinesiem aj fotografie odtiaľ.). V pozadí sú Nízke Tatry.

Stále stojím na rovnakom mieste. Toto je fotografia cesty, po ktorej som tu prišiel. V pozadí je znova Choč. Napravo odo mňa (nie je vidno na fotografii) je vysielač Tvarožná.

Po chvíli som v diaľke počul hrkotať vlak. Tak som chvíľu počkal a spravil túto fotografiu. Odtiaľto pokračujem už len klesaním do Vlašiek. Zastavujem sa až pár metrov pred dedinou, aby som spravil celkový pohľad na nádrž Bešeňová (09:49).

Vlašky som prebehol a zastavujem sa až pri priehradnom múre Liptovskej Mary.

Priznám sa (síce ma to na bicykli netrápi), ale nemám potuchy, ako to funguje s tou bránou. Väčšinou je zatvorená, občas prešlo nejaké auto a vtedy ju otvorili. Či len stačí zazvoniť? Bránu nechám bránou (pretože fotky z múru by boli proti slnku, ísť tam ma netrápilo).

Spravil som aspoň fotku priehradného múru, vysokého 43m. Vyzerá to ako malé číslo, ale ten múr je obrovský. Od Liptovskej Mary pokračujem k vežičke bývalého kostola zaplavenej obce Liptovská Mara (Podľa nej má názov aj priehrada).

Kostolík je za mnou (10:11). Naľavo dole vidno rybárske prúty. Neviem či tam mali nejaké stretnutie, alebo je to tak obľúbená oblasť na rybolov, ale koľko rybárov tam bolo. A všade stany a autá. Alebo len proste bol pekný víkend? Poďme však kúsok ďalej smerom na Bobrovník…

k odbočke na Havránok. K samotnej osade je to už len kúsok, ale do kopca. Zvládol som to aj na bicykli a o 10:30 som hore. Havránok je keltská osada, prebiehal tu archeologický výskum. Za vstupenku pre dospelého aj s fotografovaním zaplatíte 2.7€. Na pozretie celého areálu Vám bude stačiť asi hodina času.

Toto je spodná osada z Havránku. Je to len časť prehliadky. Sú tu aj vežičky, svätyňa, ukážky keramiky a výklad sprievodkyňou. Ale to radšej (aj s ďalšími fotografiami hodím do samostatného článku). O 11:12 odchádzam z Havránku. Pokračujem do Bobrovníka. Hneď na začiatku dediny odbočujem doľava, smerom na miestnu časť Tvarožná.

Vysielače nebývajú umiestnené nízko. Preto ma znova čaká stúpanie, tentoraz sa treba dostať o 160m vyššie. Tvarožná je miestnou časťou Bobrovníka. Cez celú Tvarožnú som prešiel, nikde neodbočoval a cesta ma doviedla až na vysielač.

Cestou som samozrejme neodolal a musel kde tu spraviť fotografiu. Takú krajinkársku s Vysokými Tatrami v pozadí.

Miestny kopec Úložisko trochu poznačili srandisti. Aspoň sa človek zasmeje. Táto tabuľka sa nachádza kúsok pod vysielačom. K vysielaču je to už len nejakú minútku cesty. Všimnite si na spodnej tabuľke – Keltský Hrádok 10min. Keď som bol pri Havránku, pýtal som sa na cestu k vysielaču. Dá sa to prejsť nejakým chodníkom, ale nechcelo sa mi bicykel trepať lesom, tak som to radšej obišiel.

Toto je už samotný vysielač Tvarožná (11:41). Nachádza sa vo výške 742 m. n. m. Keby nebol aktívne využívaný, mohla by z neho byť zaujímavá rozhľadna. Aj konštrukciu má celkom peknú. Keďže som bol obutý naľahko, do trávy som radšej neliezol. Trápilo ma to kvôli tomu, že by sa odtiaľ dala spraviť lepšia fotografia. Bol som tu asi polhodinu, lebo okrem oddychu som sa zabával so “seba si sám fotením”.

Znova pod Tvarožnou a krajinka. Touto cestou klesám do Bobrovníka, kde odbočujem doľava a pokračujem do obce Hliník. V pozadí sú Vysoké Tatry.

Obec Hliník (12:23) je znova miestnou časťou Bobrovníka. Spravil som si tam cestu kvôli zvonici. Nachádza sa kúsok od hlavnej cesty, na bicykli som tam bol za pár minút. Neskúmal som prečo tam stojí, koľko má rokov a podobne. Len som spravil fotku a zmizol. Vrátil som sa späť k priehradnému múru, kde som si doprial pauzu, menší cyklistický obed a samozrejme fotil.

Ako som sa túlal po Liptove, vždy som videl tieto tri kopce. Až za Bobrovníkom som ich odfotil a podľa mapy som skúmal názvy. Nie som si istý, ale mohli by to byť Sivý Vrch, Baníkov a Baranec.

Znova tuctová fotka z priehradného múru (12:40). Po Liptovskej Mare plávali člnky, niekoľko ľudí sa aj kúpalo. Ale nenapadlo ma ísť skúsiť, akú teplotu má voda. Dva dni dozadu mala Liptovská Mara necelých 16 stupňov. Moc sa mi nezdá, že by sa za pár dní zohriala na niečo rozumnejšie.

Na ceste späť som znova prešiel Vlašky a stojím pri nádrži Bešeňová (13:00). Poobzeral som labute, spravil fotografiu a pokračoval ďalej. Fotiť v Bešeňovej (13:10), Liptovskej Teplej alebo Lúčkach (13:45) sami už moc nechcelo. K Bešeňovej ešte jedna vec. Kúsok od vstupnej brány do kúpaliska sa nachádzajú potraviny.  Je to Jednota a je v sobotu otvorená do 21:00. V nedeľu do 14:00. Pretože mi už začala dochádzať voda, potešil som sa im.

Ďalšia fotografia  vznikla až niekde medzi Lúčkami a Osádkou. Ešte pred vrcholom, na Ružomberskej strane.

A toto je už vrchol z Ružomberskej strany. Bol som už unavený a preto som bol šťastný,  keď som sa dostal na koniec stúpania (14:45). Odtiaľto už nasledoval zjazd do Osádky, ďalej cez Leštiny a  nakoniec cez Vyšný a Dolný Kubín do Bzin.

Mapa cesty Bziny – Bobrovník – Hliník, cez Lúčky a Vlašky

Stiahnuť GPX súbor trasy

Cesta späť vedie (okrem odbočky na Bobrovník – Tvarožnú) úplnou rovnakou trasou až do Osádky. Tam som neodbočil na Pokryváč, ale  smerom na Leštiny, Vyšný a Dolný Kubín. Preto si myslím, že spiatočnú trasu tu netreba zobraziť.

Pár slov na koniec

Celú trasu si môžete pozrieť  na mapách Google. Dĺžka trasy je 78km a prechádzala cez nasledujúce obce a mestá : Bziny, Medzibrodie nad Oravou, Pucov, Pokryváč, Osádka, Lúčky, Liptovská Teplá, Bešeňová, Vlašky, Bobrovník, Bobrovník – Tvarožná, Bobrovník, Bobrovník – Hliník, Bobrovník, Vlašky, Bešeňová, Liptovská Teplá, Lúčky, Osádka, Leštiny, Vyšný Kubín, Dolný Kubín, Mokraď a znova Bziny.

Akým terénom vedie trasa?

Celá trasa vedie po asfaltových cestách. Občas rozbité, niekedy rozbitejšie, ale ináč v dobrom stave. Ja som to na mojich plášťoch “Schwalbe Big Apple” bez problémov zvládol. Len občas strieľali kamienky na všetky strany, ale ináč v pohode.

Kde sa chystám nabudúce?

Tentoraz by som chcel uzavrieť oblasť Ružomberka a navštíviť posledné neprebádané. Jazierko v Turíku, kostol v Ludrovej, Vlkolínec, Hrabovo a Ľubochňu. Možno zavítam aj k jazierku v Rojkove.

Posledná fotka vznikla pod vysielačom Tvarožná. Fotoaparát som položil na bok. Objektív som podložil konárami a kamienkami, aby snímal správnu časť. Potom som nastavil oneskorenú spúšť na 10s. Stlačil som spúšť, rýchlo sadol na cestu a čakal. Až na ten zavádzajúci kvietok to celkom vyšlo. Bicykel nebolo o čo oprieť, tak som ho podoprel konárom. Kto sa pozrie pozornejšie, všimne si ho pri vrchnáku fľaše.

Lukáš

Spravil som len niekoľko fotografií, prinášam Vám 3 z nich. Viac ako fotografovaniu som sa venoval  pedálom bicykla.

Prvá fotka je z Lúčok. Keďže boli po trase, nedalo mi nezastaviť sa pri vodopáde.

Druhá je už z Liptovskej Mary, kostolík na brehu.

Znova Liptovská Mara, tentoraz zaostrené na Tatry v pozadí.

Aká bola trasa?

Bziny, Medzibrodie, Pucov, Pokryváč, Osádka, Lúčky – Kúpele, Lúčky, Liptovská Teplá, Bešeňová, Vlašky, priehradný múr Liptovskej Mary, Vlašky, Bešeňová, Liptovská Teplá, Lisková, Ružomberok, Ružomberok – Rybárpole, Hrboltová, Komjatná, Vyšný Kubín, Dolný Kubín, Dolný Kubín – Mokraď, Bziny

• Zobraziť na mapách Google

Dĺžka a čas

Trasa je dlhá 80km a zvládol som ju za 7 hodín.

Čo je cieľom trasy?

Obec Necpaly, ktorá má 4 kaštiele a vodnú elektráreň. Potom cez pár kopcov do Sklabine (Sklabiňský hrad) a Turčianskej Štiavničky, kde je kaštieľ, arborétum, turčianske serpentíny, … .

Podrobnejší popis trasy

Začínam pred budovou železničnej stanice Vrútky. Oproti budove železničnej stanice je malé parkovisko za ktorým vedie dláždená cesta s obchodmi, je to ulica 1. československej brigády. Touto ulicou som išiel asi 1km, potom sa napojila na ulicu Priekopská. Stále pokračujem rovno, nikde neodbočujem, až kým sa nedostanem k železničnému priecestiu (spoznáte ho podľa toho, že je len pre chodcov a cyklistov, nie pre autá) . Prechádzam cez priecestie, dostávam sa na ulicu Kozmonautov, neskôr Budovateľov. Na konci tejto ulice (keď sa napravo zjaví nadjazd pre autá) odbočujem vľavo, na druhej križovatke vpravo. Stále rovno, neodbočujem, prechádzam cez námestie v Martine, až sa dostanem na výpadovku, smer Banská Bystrica. Po 3km som v obci Košťany nad Turcom, odbočujem doľava na Žabokreky. Touto cestou idem pokiaľ sa nezjaví značka ukazujúca doprava na Necpaly. Odbočujem doprava, po 4km som v obci Necpaly. Tu už popis končím, pretože je možné sa vydať na rôzne smery a záleží len od vášho uváženia.

Pozrite si trasu Vrútky – Necpaly na maps.google.sk»

Doplňujúce informácie o trase

V oblasti okolo Martina je mnoho dediniek a rôznych ciest, takže nie je problém upraviť trasu tak, aby ste sa vyhli hustej premávke medzi Martinom a Košťanmi nad Turcom. Prevýšenie trasy je veľmi malé, keďže sa jedná asi o 50m na 17km jazdy. Ak sa vydáte z Necpál na Belú alebo Folkušovú, objavia sa aj väčšie prevýšenia.

Trasa prechádza cez obce a mestá : Vrútky, Martin, Košťany nad Turcom, Žabokreky, Necpaly. V prípade dlhšej varianty sú to aj obce Belá, Turčianske Jaseno, Sklabiňa, Sklabiňský Podzámok a Turčianska Štiavnička.

Čo ďalej?

Z Necpál sa môžete vydať rôznymi smermi na Martin, Turčianske Teplice, Kraľovany, alebo do niektorej doliny. Možností je mnoho. Ja som sa vydal do Turčianskej Štiavničky a potom domov (Dolný Kubín), čím som si trasu predĺžil na nejakých 70km.

Pozrite si trasu Vrútky – Necpaly – Dolný Kubín na maps.google.sk»

Páčila sa Vám trasa?

Pozrite si aj ostatné tipy z kategórie bicyklových výletov »

Popis trasy s fotkami

Prvá fotka zobrazuje parkovisko oproti železničnej stanici Vrútky a ulicu 1. československej brigády, ktorou sa treba ísť.

Potom sa už len vymotať z Vrútok, prejsť cez Martin a za chvíľu sa zjaví námestie.

Na konci námestia vľavo a na križovatke vpravo. Tou cestou sa dostanete von z Martina, až do obce Košťany nad Turcom. Tam treba na prvej križovatke odbočiť vľavo. Odteraz je už cesta takmer bez áut, častejšie sa budú objavovať cyklisti.

Neskôr sa medzi domami zjaví tabuľa Žabokreky, potom koncová tabuľa obce Žabokreky a čoskoro sa objaví smerová tabuľa na Necpaly, kde treba odbočiť doprava.

Od obce Vás už delia len nejaké 4km, cesta až na jednu ľavotočivú zákrutu ide priamo. Zjaví sa tabuľa začiatku obce a v pozadí na kopci bude vidno kostol.

Je to dôležitý orientačný bod, pretože cestou k nemu natrafíte na prvý kaštieľ. Kostol sa nachádza na kopci, tak je ho vidno skoro stále a z rôznych strán.

Cestou ku kostolu idete okolo prvého kaštieľa. Je schovaný za múrom a brána zatvorená. Je to trochu škoda, pretože to je jediný kaštieľ, ktorý sa dočkal rekonštrukcie. Keď sa človek trochu posnaží, aspoň sa dá cez plot odfotografovať.

Cestou okolo neho som sa dostal do stredu obce, kde sa napravo zjavil druhý, modrý kaštieľ. Kedysi to bol detský domov, v súčasnosti len chátra a jeho dvor slúži ako smetisko.

Na prechádzajúcej fotke s modrým kaštieľom je vidno taký malý nadjazd zo zámkovej dlažby. Ten vedie cez vodný kanál ku kolesu… a teraz neviem či vodnej elektrárne, alebo čoho. Nechcelo sa mi tam moc tmoliť, lebo bolo v obkolesení fotografov.

Vrátil som sa späť na námestie, pretože oproti modrému kaštieľu sa nachádza ďalší. Tentoraz už v dezolátnom stave. Na ďalšej fotke je záber zo strany od potravín, tam  na prvý pohľad nevyzerá až tak zle.

Na prvej fotke tretieho kaštieľa bolo vidno cestu, po ktorej som šiel, aby som sa dostal k potravín a odfotil ho z inej strany. Išiel som po nej ďalej a napravo sa zjavil asi prívod vody k tej elektrárne spomínanej vyššie.

A zase na opačnej strane cesty, tak trochu v úzadí sa skrýva štvrtý kaštieľ. Tiež v dezolátnom stave.

Vraciam sa späť na námestie a robím jeho záber tak, aby bolo vidno v pozadí tretí kaštieľ. Keď idete k nemu, prejdete cez most a potom sa cesta rozdvojuje. Doprava ide ku štvrtému kaštieľu, ale doľava ide smerom do obce Belá – Dulice. Spomínam to preto, lebo ja som si trasu predĺžil a vybral sa smerom na túto obec.

Treba prekonať malé stúpanie a ocitnete sa na kopci medzi obcami Necpaly a Belá. Naľavo bude vidno kostol obce Necpaly.

O chvíľu sa zjaví klesanie a pohľad na obec Belá v pozadí.

Spustíte sa dole a bude vidno celú obec. Z tohoto obrázku vyplývajú dve správy. Tá dobrá je, že sa už len spustíte a ste tam. Tám zlá je, že ten kopec za obcou treba vyšliapať. Je náročnejší, je to prevýšenie 100m na úseku dlhom cez 1 km.

Ešte záber z Belej. V strede obce, križovatka, treba ju len prejsť rovno, neodbočovať.

Potom čo kopec vyšliapete, zjaví sa v pozadí Turčianske Jaseno. Nasleduje veľmi rýchly zjazd, na úseku 2km je klesanie približne 100m.  Zaujímavosťou je, že z každého vyššieho kopca je vidno v diaľke aj Martin.

Záber zo samotného Turčianskeho Jasena. Cesta sa bude krútiť, treba sa držať len hlavnej cesty, ktorá bude stále klesať.

Keď sa objaví prvé stúpanie (je aj jediné a krátke) bude smerová tabuľa ukazujúca doprava na Sklabiňu. Tým smerom sa treba vydať.

Prejdete cez kopec (kopček…) a znova bude smerová tabuľa. Znova treba odbočiť doprava, smer to ukazuje na Záborie. Len treba dať pozor na to, že prvá odbočka vpravo ide na Záborie, tú treba ignorovať a odbočiť až na druhej, tá už ide na Sklabiňu.

Takto už vyzerá cesta na Sklabiňu. Vľavo, za kopcom, je už samotná obec.

Táto fotka je už z obce. Celú ju treba prejsť, nikde neodbočovať. Až na konci obce sa zjaví smerová tabuľa.

Tabuľa ukazuje doľava na Sklabiňský Podzámok. Neskôr sa tento smer zjaví aj na stĺpe.

Tabule na stĺpe. Smerom na Sklabiňský Podzámok je aj posledný kopec, ktorý treba prekonať. Jedná sa o prevýšenie 80m na nejaký 1km cesty.

Kúsok pred vrcholom, aj s cyklistom, ktorý ma obehol.

Keď sa dostanete na vrchol, objaví sa aj tabuľa s odbočkou na Sklabiňský hrad. Na ďalšej fotke je aj z neho kúsok vidno, zvyšok zakrývajú stromy.

Nasleduje prudký zjazd, až do obce Sklabiňský Podzámok. V nej stačí odbočiť doľava a už idete smerom na Turčiansku Štiavničku.

Cesta vedie dolinou, ktorá Vás dovedie až do Turčianskej Štiavničky.

Keď sa naľavo zjaví prameň so strieškou, ste už v Turčianskej Štiavničke. Pri prameni je tabuľa so šípkou na Turčianske serpentíny, tie treba ísť pozrieť.

Naľavo od cesty sa rozpriestera anglický park s jazierkami, kde som si doprial obednú pauzu. Tieto miesta, aj keď sú iba kúsok od hlavnej cesty Žilina – Košice, moc ľudí nepozná a preto je tam kľud.

Na konci parku sa nachádza arborétum a kaštieľ Révayovcov. A tu som ukončil fotografovanie a vydal sa domov.

Niečo záverom…

Trasa vedie nádhernou prírodou Turca, pričom je možné, že stretnete viacej cyklistov, ako áut. Je tam kľud, čerstvý vzduch a veľmi dobré cesty. Dá sa tu naplánovať, či už malý rodinný výlet, ale aj poriadny horský zaberák.

Podrobnejší popis trasy

Trasa začína pred budovou železničnej stanice Ružomberok, odkiaľ  pokračujem po ulici J. Kačku asi 300m. Odbočujem doprava, prechádzam cez železničné priecestie a znova odbočujem doprava. Touto ulicou sa dostanem von z Ružomberka. Po tejto ceste idem asi 7km, nikde neodbočujem, prechádzam cez Liskovú, okolo Turíka až prichádzam do Liptovskej Teplej. Asi 200m za začiatkom obce je tabuľa, ktorá ukazuje Lúčky/Kalameny doľava. Odbočujem doľava a touto cestou pokračujem až do Osádky.

Popis cesty je veľmi jednoduchý, pretože až na jednu odbočku v  Liptovskej Teplej (a veľmi dobre označenú) idete stále po tej istej ceste, nikde neodbočujete. Na tejto trase sa nedá stratiť (ale samozrejme, keď sa človek posnaží…).

Základné údaje o trase

Trasa začína v Ružomberku, pokračuje cez Liskovú, Liptovskú Teplú, Lúčky až do Osádky. Dĺžka trasy je 20.1km, prevýšenie medzi Ružomberkom a Liptovskou Teplou je zanedbateľné.  Liptovská Teplá je približne v nadmorskej výške 500 m.n.m., odkiaľ neustálym miernym stúpaním prejdete cez Lúčky (600 m. n. m.) až k najvyššiemu bodu, rozhraniu okresov Ružomberok a Dolný Kubín (800 m. n. m.). Výškový rozdiel 300m je rozdelený na 10km trasy, nie je to náročné stúpanie. Odtiaľto už len klesáte do Osádky (660 m. n. m.). Trasu si môžete podrobne pozrieť na maps.google.sk »

Niečo navyše k trase

Doporučil by som trasu ísť v opačnom smere. Pretože z oboch strán je stúpanie, je jedno odkiaľ prídete. Síce z Lúčok prekonáte výškový rozdiel 300m na 10km, pričom z Osádky je to výškový rozdiel 140m na 2km trasy. Lenže smerom na Osádku musíte kvôli rozbitej ceste ísť pomaly aj dole. A nie je príjemnejší 10km dlhý zjazd smerom na Lúčky?

Páčila sa Vám trasa?

Pozrite si aj ostatné tipy z kategórie bicyklových výletov »

Fotodokumentácia k ceste

Fotka parkoviska pred železničnou stanicou Ružomberok. V pozadí je cesta (ide tadiaľ modré auto a je tam žltá budova), ktorou pôjdem. Po asi 300m odbočujem doprava.

Za týmto železničným priecestím odbočujem doprava. Keby ste odbočili doľava, mohli by ste ísť smerom na Dolný Kubín, alebo Kraľovany.

Prešiel som nejaký kilometer, Ružomberok pomaly skončil a v pozadí sa nachádza Lisková.

Začiatok Liskovej. V obci som sa nezastavoval, nič som nefotil, len som cez ňu prešiel.

Záber cesty niekde medzi Liskovou a Liptovskou Teplou.

Počas cesty som išiel okolo odbočky na Turík. Táto obec je zaujímavá, preto bude v inom článku.

Znova záber Liptovskej prírody, tentoraz niekde pred Liptovskou Teplou.

Toto je už Liptovská Teplá a odbočka na Lúčky. Je to dobre značené, sú tam tabule, takže sa nedá stratiť.

To naľavo, je cesta na Lúčky. Napravo sú Madočany.

Začiatok obce Lúčky. Aj keď je to dlhá obec, ale stačí sa len držať hlavnej cesty a určite nezablúdite.

Centrum obce. Hlavná cesta sa točí doľava. Ale rovno pokračuje úzka ulička a skoro v presnom strede fotky si všimnite vodopád.  Tam sa treba ísť pozrieť a osviežiť sa.

Takto vyzerá celý park aj s vodopádom.

Detail na časť môjho bicykla spolu s vodopádom a jazierkom v pozadí.

Vodopád som okukal, vrátil sa späť na hlavnú cestu a pokračoval po nej.  Po jednom kopci a zákrute doprava som sa ocitol už v tej kúpeľnej časti Lúčok. Znova nikde neodbočujem, idem stále po hlavnej ceste.

AQUA čosi v Lúčkach, čiže nejaké bazény a podobné relaxačné hlúposti. Podstatné je, že je tu aj minigolf. Vpravo do diaľky ide hlavná cesta.

Toto je už koniec Lúčok, k tomu už nie je moc čo popísať. Nasleduje niekoľko záberov, ako to vyzerá medzi Lúčkami a Osádkou.

Ako sa blíži najvyšší bod trasy, skončí nový asfaltový koberec a zjaví sa pôvodná cesta. Kde tu jama, ale ináč v pohode.

Toto je najvyšší bod trasy, rozhranie okresov Ružomberok a Dolný Kubín. Odtiaľto nasleduje už len zjazd do Osádky.

Klesanie na Osádku, cesta je čoraz v horšom stave, ale stále zjazdná.

Dole je zákruta, za ktorou asi po 200m vyjdete z lesa.

Von z lesa, naľavo (nie je vidno fotke) sa už rozprestiera Osádka.

Vstup do Osádky, stále v poriadnom klesaní.

Koncový bod trasy. Začiatok obce Osádka, od kubínskej strany.

Záverom…

Trasu som ukončil na strategickom mieste. Pretože tá cesta vpravo smeruje na Malatinú, odkiaľ sa dá cez Kalameny vrátiť späť do Ružomberka, alebo ísť po jednej z predošlých trás do Liptovského Mikuláša. Ak pôjdete rovno, budete mať odbočku na Pokrávač, odkiaľ sa dá cez Pribiš dostať do Oravského Podzámku, alebo ísť cez Pucov do Dolného Kubína. Samozrejme nemusíte nikde odbočovať a zájdete až do Vyšného Kubína, kde sa môžete rozhodnúť ísť do Dolného Kubína, alebo na Ružomberok.

Zdá sa Vám trasa krátka?

Je to len časť môjho výletu, ja som šiel Dolný Kubín – Ružomberok – Lúčky – Dolný Kubín, čo je 50km.

Podrobnejší popis trasy

Trasa začína na železničnej stanici Kraľovany. Od stanice odbočuje vľavo, o kúsok ďalej sa cesta rozdvojuje, idem vpravo. Tým sa dostanem až na križovatku ciest I. triedy č. 18/E50 a č. 70.   Znova odbočujem vpravo, prechádzam cez most a po asi 2km som v Rojkove. Prechádzam celý Rojkov, na konci obce cez prechod na ľavú stranu cesty, pretože sa tam nachádza chodník, ktorý vedie až k mostu do Stankovian. Prechádzam cez most, za ním odbočujem vpravo a po tejto ceste sa dostanem až do Ľubochne. Tú prechádzam celú, na križovatke s mostom odbočujem vľavo (pretože vpravo – cez most, by som sa dostal do centra Ľubochne, čo nechcem) . Táto cesta ma zavedie až do Švošova, ktorý celý prechádzam. Na ceste za Švošovom uvidíte budovu hradla Komjatná, potom bude ďalšia križovatka. Na nej treba ísť rovno, neodbočovať vľavo, lebo by ste sa dostali do Komjatnej. Teraz nasleduje 2.5km dlhý úsek, kamenistej, poľnej a neviem akej cesty. Po nej sa ocitáte v Hrboltovej, čo je časť Ružomberka. Na mape je to ulica Mlynská. Na druhej križovatke treba odbočiť doľava, čím sa dostanete na ulicu Sadová. Kopec treba vyšliapať a na prvej križovatke doprava. Tým sa dostanete na ulicu Príjazdová, ktorá Vás dovedie až do Ružomberka. Pri zastávke Ružomerok Rybárpole neodbočujte doprava, ale pokračujte rovno. Táto cesta Vás dovedie k železničnej stanici Ružomberok, ktorá je cieľom trasy.

Základný popis trasy

Trasa má 21.2km a začína v Kraľovanoch. Pokračuje cez obce Rojkov, Stankovany, Ľubochňa, Švošov, Hrboltovú až do Ružomberka. Podrobne si ju môžete pozrieť na maps.google.sk » Na zobrazenej trase je jedna chyba. Mapa tvrdí, že za odbočkou na Komjatnú, je prerušená cesta. To nie je pravda, v žiadnom prípade to nemusíte obchádzať tak, ako ukazuje mapa.

• Od Kraľovian po Rojkov idete po ceste I. triedy, počítajte s hustejšou premávkou.
• Medzi Švošovom a Hrboltovou sa strieda na povrchu cesty asfalt s kameňmi, štrkom, občas len hlinou.

Páčila sa Vám trasa?

Pozrite si aj ostatné tipy z kategórie bicyklových výletov »

Fotodokumentácia trasy:

Most a cesta smerom na Rojkov.

Kúsok pred koncom obce Rojkov, v pozadí je prechod, cez ktorý treba prejsť na druhú stranu cesty.

Chodník do Stankovian, v pozadí vidno Stankovany aj s vežičkou kostola.

Mostík do Stankovian, za ňou treba odbočiť vpravo.

Ulica v Stankovanoch…

Koniec Stankovian, cesta pokračuje ďalej do Ľubochne.

Vstup do Ľubochne, treba ísť stále rovno. Ak tak môžte odbočiť aj vľavo a obzrieť budovy železničnej stanice Ľubochňa.

Budova stanice v Ľubochni, treba vidieť

Oproti stanici sa nachádza aj mapa, ak by ste potrebovali poradiť.

Od stanice sa vrátite späť a pokračujete ďalej po ceste. Na fotke je vidno križovatku, treba odbočiť doľava.

Cesta medzi Ľubochňou a Švošovom

Priecestie pred Švošovom, odteraz už nepôjdete medzi Váhom a železničnou traťou, ale za Váhom a železničnou traťou.

Švošov v pozadí.

Záber jednej ulice v Švošove.

Toto je záber cesty za Švošovom.

Napravo vidno budovu hradla Komjatná, neodbočujte, choďte stále rovno.

V pozadí je budova, popred ktorú cesta odbočuje do Komjatnej. Treba ísť rovno, aby ste sa dostali do Ružomberka.

Zo začiatku je cesta ešte asfaltová.

Neskôr sa asfalt začne postupne strácať.

Občas je to piesok, občas štrk.

Niekde na ceste…

V pozadí je stúpanie, potom cesta už len klesá do Hrboltovej.

Klesanie do Hrboltovej.

Ružomberok, časť Hrboltová

Druhá križovatka v Hrboltovej, treba odbočiť doľava, vyštverať sa kopcom a odbočiť doprava.

Pohľad na ulicu “Príjazdová” v Hrboltovej. Dovedie Vás až do Ružomberka.

Kúsok od konca Hrboltovej.

Na konci Hrboltovej.

Na ceste, za Hrboltovou.

Toto je už Ružomberok, časť Rybárpole.

Cesta stále klesá, takže z Hrboltovej ste v Rybárpoli za pár minút.

Toto je železničná zastávka Ružomberok – Rybárpole. Za ňou ide hlavná cesta doprava cez železničnú trať, ale Vy pokračujte rovno.

V pozadí je už centrum Ružomberka a železničná stanica Ružomberok.

Konečný bod trasy, železničná stanica Ružomberok.

Čo ďalej?

Z Ružomberka sa dá vydať na rôzne smery. Liptovský Mikuláš, Banskú Bystricu, Doln ý Kubín, Lúčky… Ak sa Vám trasa zdá krátka, môžete si ju predĺžiť zbehnutím napr. do Komjatnej, alebo do Ľubochnianskej doliny.

Podrobnejší popis trasy:

Trasa začína pri Bille na Garbiarskej ulici, v Liptovskom Mikuláši. Po ceste I. triedy č. 18 sa po 500m dostanem na svetelnú križovatku, kde odbočujem vpravo. Je to výpadovka z Liptovského Mikuláša, po nej idem 11km. Vtedy sa objaví tabuľa so smerom Ižipovce a tak odbočujem vpravo. 50m po odbočení je druhá tabuľa, tentoraz sa odbočuje vľavo. Po pár kilometroch sa objavujú Ižipovce. Tie prechádzam bez odbočenia celé, na konci obce vľavo. Cestou pokračujem až do Bukoviny. Na jej začiatku odbočujem vpravo, po asi 200m znova vpravo. Po 500m prichádza ďalšia križovatka, kedy odbočujem vľavo (smer Liptovský Hrad). Táto cesta vedie až do Malatinej. V Malatinej sa stačí držať vľavo a šliapať do kopca. Po 2km som na najvyššom bode trasy. Odtiaľto som sa spustil dole kopcom, nikde neodbočoval a cez Osádku a Leštiny došiel do Vyšného Kubína. Na konci vpravo a po 3km sa objaví Dolný Kubín.

Základný popis trasy:

Trasa má 38km, začína v Liptovskom Mikuláši, pokračuje cez obce Liptovský Trnovec, Brnice, Ižipovce, Bukovina, Malatiná, Osádka, Leštiny, Vyšný Kubín a končí v Dolnom Kubíne. Podrobne si ju môžete pozrieť na maps.google.sk »

• Medzi Liptovským Mikulášom a Tatralandiou je cesta pre cyklistov, využite ju.
• Od Tatralandie po odbočku na Zuberec (Brnice) idete po ceste I. triedy, takže počítajte s hustejšou premávkou!
• Po odbočení na Ižipovce, až do Malatinej je veľké množstvo poľných ciest a rôznych odbočiek. Majte pri sebe podrobnú mapu a nebojte sa niekoho opýtať na trasu.
• Medzi Ižipovcami a Bukovinou je na ceste zosuv. Počítajte s tým, že neviete čo Vás čaká za ďalšou zákrutou.
• Pred zjazdom z Malatinej do Osádky si skontrolujte brzdy.

Páčila sa Vám trasa?

Pozrite si aj ostatné tipy z kategórie bicyklových výletov »

Fotodokumentácia trasy:

Galériu začínam na námestí v Liptovskom Mikuláši.

Záber cyklistickej cesty medzi Liptovským Mikulášom a Tatralandiou.

Zástavka pri Liptovskom Trnovci, pohľad na Liptovskú Maru.

Pohľad na Liptovský Trnovec.

Niekde na ceste za Liptovským Trnovcom.

Dôležitý bod, treba odbočiť vľavo. Vpravo zmizne cesta I. triedy a s ňou aj autá…

Zástavka na brehu Liptovskej Mary.

Ďalší dôležitý bod, treba odbočiť vpravo, na Ižipovce.

Asi o 50m ďalej, tentokrát sa odbočuje vľavo.

Cesta a v pozadí Ižipovce .

Obrázok z Ižipoviec. Cez celú obec som len prešiel, nikde neodbočoval.

Na konci obce, treba odbočiť vľavo, aby ste šli okolo týchto domčekov.

Nikdy neviete, čo Vás čaká za zákrutou, tak to s rýchlosťou nepreháňajte.

Zosuv na ceste pred Bukovniou, buďte opatrný!

Začiatok Bukoviny, treba odbočiť vpravo.

Znova sa odbočuje vpravo (cestou vľavo sa dostanete na smer LM/RK).

Posledný dôležitý bod, treba odbočiť vľavo (je tam tabuľa smer Liptovský hrad) .

Zo začiatku Vás čaká takáto cesta

Pohľad (asi) v smere na Liptovskú Annu.

Pohľad na cestu medzi Bukovinou a Malatinou.

Niekde na ceste …

Po prejdení zákruty za touto skalou sa objaví Malatiná.

Už za Malatinou, v pozadí dolina, odkiaľ som prišiel.

Za Malatinou, najvyšší bod trasy. Vysielač je vidno aj pri vstupe do Malatinej.

.

Pohľad z najvyššieho bodu, v pozadí asi Pribiš.

Záverom

Od najvyššieho bodu trasy som už nespravil ani jednu fotku. To preto, že som sa spustil a zastal až v Dolnom Kubíne.Pred týmto zjazdom si určite skontrolujte brzdy. Trasa nie je náročná, len si dajte pozor na mapy a orientáciu. Nie je problém zle odbočiť, je tam veľa všelijakých cestičiek.

Podrobnejší popis trasy:

Trasa začína na železničnej stanici Vrútky. Od staničnej budovy sa vyberám vpravo, po ulici Karola Kalocsaya a asi po 300 metroch odbočujem na Nábrežnú. Pokračujem cez most a po ulici Matušovičovský rad až na cestu E50, kde odbočujem doprava, smer Žilina. Po tejto ceste pokračujem, až pokiaľ sa nezjaví tabuľa na smer Lipovec. Odbočujem doprava a po troch mostoch (cez železnicu, cez Váh a cez Krpeliansky kanál som v Lipovci. Odbočujem doprava a cestou vedúcou popri Krpelianskom kanáli sa dostanem až do obce Turčianske Kľačany. Cez ňu prechádzam, cesta sa od kanála vzdiaľuje, nasledujú dve prudké zákruty a cesta je znova pri kanáli. Naľavo popri ceste sa rozprestiera jazero a približne o 1500m sa zjaví vodná elektráreň. Za ňou sa už rozprestierajú Sučany, časť Sever. Odtiaľto, až za Turany je po poľnej ceste, občas posypanej štrkom, občas s väčšími mlákami. Celý čas bude Krpeliansky kanál pri ceste. Cesta prejde popod most I. triedy (cesta E50) a vtedy je nutné odbočiť doľava. Tým sa dostanem na asfaltovú cestu, vedúcu paralelne s cestou č. 50, ktorou sa dostanem až do Ratkova. Počas tejto jazdy som pri Autoallese Trusalová odbočil k autocampingu a bol obzrieť pamätník s delom. Z Ratkova pokračujem po ceste č. 50. až do Kraľovian. Tu cestu končím na železničnej stanici.

Základné údaje o trase:

Dĺžka trasy je 26.7km, začína vo Vrútkach, pokračuje cez obce Lipovec, Turčianske Kľačany, Sučany, Turany, Ratkovo a končí v Kraľovanoch.  Podrobne si ju môžete pozrieť na maps.google.sk »

• Vo Vrútkach a medzi Ratkovom a Kraľovanmi idete po ceste I. triedy!
• Medzi Sučanmi a Turanmi je poľná cesta
• Kvôli poľným cestám trasu odporúčam len počas sucha

Páčila sa Vám trasa?

Pozrite si aj ostatné tipy z kategórie bicyklových výletov »

Čo ďalej v Kraľovanoch?

Môžete sa vybrať na rôzne smery: Ružomberok, Komjatnú, Dolný Kubín alebo sa vrátiť späť smerom na Martin, Nolčovo,… Možností je veľa.

Fotodokumentácia k ceste

Pohľad z mosta, vpravo ide ulica Matušovičovský rad, po ktorej som sa vydal.

Pohľad na Lipovec, z mosta cez Krpeliansky kanál. Odbočujem vpravo, po hlavnej a pokračujem až do Turčianskych Kľačian.

Kríž medzi Lipovcom a Turčianskymi Kľačanmi.

Turčianske Kľačany, pohľad v smere na Sučany.

Jazierko medzi Turčianskymi Kľačanmi a Šučanmi. Asi sa nazýva Široké.

Nasledujú dva pohľady na vodnú elektráreň. Prvý je v smere na Sučany, druhý je už za elektrárňou, v smere na Turčianske Kľačany.

Sučany, časť Sever a križovatka, ktorú treba prejsť priamo, neodbočovať. Smer vľavo ide do obce, smer vpravo do Sučian.

O niekoľko metrov ďalej sa asfaltová cesta točí vľavo. Ja som však pokračoval po ceste vpravo až do obce Turany. Tu je ďalšia križovatka a znova s mostom, tú som opäť len prešiel, neodbočoval som.

Až za ďalším mostom začína poľná cesta, občas posypaná štrkom.

V diaľke sa nakoniec zjaví most cesty I. triedy č. 50. a za ním je križovatka, na ktorej treba odbočiť vľavo. Tým sa dostanem na cestu  paralelne vedúcou s cestou I. triedy č. 50., ktorou pokračujem až k Autoallesu.

Medzi Autoallesom a reštauráciou vedie cesta ku kempingu.  Touto sa dostanem už k hore spomínanému delu. Je to pamätník delostrelectvu, ktoré odtiaľto ostreľovalo nemecké obranné postavenie.

Vraciam sa späť na asfaltovú cestu a pokračujem až do Ratkova.

Poslednou zástavkou na ceste bolo Šútovo, bol som pozrieť ako to tam vyzerá (Stále rovnako, len pribudol nejaký bar).

Záverom…

Ja som si túto trasu rozšíril až do Dolného Kubína, takže som celkovo nabehal 49.4km Leto už dávno začalo a napriek tomu je to len tretí krajší víkend tento rok. Dúfam, že bude aj ďalší víkend pekný, tentoraz by som namiesto Turca navštívil Liptov.